Krupanskí črpáci

Malebné hory, zelené lúky - krásnu dolinu zdobia.
Tou dolinou sťa stuha sa ťahá - dedinka naša rodná.
Okolo šumí les, potôčik, ľudia tu žijú už nejeden rôčik.
Dedinku Dolná Krupá nazvali – ružu - si za symbol vybrali.
Grófka Henrieta Choteková tu ruže pestovala
a Beethovenova sonáta Mesačný svit nad dedinou sa rozliehala.
V strede dediny na kostole kríž sa k nebu vypína,
na dedinu sa už roky zbožne díva.
Máme radi tento kúsok kraja, všetkých nás tu láska spája.
Na rodnú dedinu vždy hrdí budeme, kamkoľvek pôjdeme,
nikdy nezabudneme.
Rodičom ďakovať chceme, že sme šťastní, že žiť tu smieme.
Aj našim predkom sa chceme poďakovať
a ich tradície naďalej uchovávať.
Veď čo je krajšie, ako prekrásne ľudové piesne.
Hovorí sa, že pesnička je kľúčik zlatý, ňou sa srdce otvára.
Pesničkou sa krása kráse, srdce k srdcu privráva